Preskočiť na obsah

Doprava vo Vietname

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vietnamskej cestnej premávke dominujú motorky.

Doprava vo Vietname sa rapídne zlepšuje z hľadiska kvality aj kvantity. Najviac sa rozvíja cestná doprava, no väčšina ciest je nebezpečných a pomalých kvôli zastaranosti cestnej infraštruktúry. V posledných rokoch sa zintenzívnila výstavba rýchlostných ciest. Letecká doprava je dôležitá pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti. Metro je v procese výstavby v dvoch metropolách Vietnamu, v Hanoji a v Hočiminovom Meste.

Cestná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Pätník pri Národnej ceste 4E

Cestná infraštruktúra vo Vietname má dĺžku okolo 260 000 km,[1] no iba 19% ciest je spevnených. 40% siete je v zlom stave.[2] Infraštruktúra sa skladá z rôznych typov ciest, pričom 20 000 km tvoria diaľnice a 24 000 provinčné cesty. Do roku 2015 bolo postavených viac ako 700 km diaľnic a rýchlostných ciest, pričom 500 km je stále vo výstavbe.[1]

Pätník pri Provinčnej ceste 163

Cesty vo Vietname sa delia podľa administratívneho členenia. Každá kategória má vlastnú farbu na pätníkoch a skratku:

  • Národné cesty (quốc lộ, skrátene QL) sú v správe vlády. Sú označené pätníkmi s červeným vrchom.[3] Na cestných informačných tabuliach boli historicky označované bielymi a modrými značkami, no od 2015 sú označované čiernou a bielou.
  • Rýchlostné cesty (đường cao tốc, CT) sú na cestných značkách označované čierno-žltou (čierne písmo na žltom pozadí). Informačné cestné tabule vedľa rýchlostných ciest sú zelené.
  • Provinčné cesty (tỉnh lộ or đường tỉnh, TL alebo ĐT) sú v správe vietnamských provincií. Označované sú bielymi pätníkmi s modrými alebo zelenými vrchmi. Na značkách sú označené čiernymi písmenami na bielom pozadí.
  • Okresné cesty (hương lộ or đường huyện, HL alebo ĐH) sú v správe vietnamských okresov. Označené sú bielymi pätníkmi s hnedým vrchom.
  • Obecné cesty (đường xã, ĐX) sú v správe obcí.
  • Mestské cesty (đường đô thị, ĐĐT) sú v správe miest.
  • Špecializované cesty (đường chuyên dùng, ĐCD) môžu byť označené bielymi pätníkmi so žltým vrchom.

Rýchlostné cesty

[upraviť | upraviť zdroj]

Rýchlostné cesty sú vo Vietname pomerne novinkou. Cestná premávka sa rozrastá, no väčšina ciest je nebezpečných kvôli zastaranosti. Rýchlostné cesty riešia problém pri hlavných ťahoch tým, že oddeľujú rýchlu cestnú premávku od tej pomalej.

Vo Vietname sú definované 2 typy rýchlostných ciest. Obdive musia mať najmenej dva jazdné pruhy v každom smere, no Trieda A má viacúrovňové križovatky, zatiaľ čo Trieda B má normálne križovatky. Rýchlostné kategórie sú štyri: 60, 80, 100 a 120 km/h. Vo všeobecnosti majú na rýchlostnú cestu prístup autá, autobusy a nákladné autá, no công nông (poľnohospodárske vozidlá) a všetky typy motocyklov sú zakázané.[4]

Rýchlosť na diaľnici

Zoznam rýchlostných ciest:

Dopravné prostriedky

[upraviť | upraviť zdroj]

Motorky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vietnam je motorkami slávny. V roku 1995 bolo 90% prepravy v Hanoji a Hočiminovom Meste vykonaných na motorkách.[5] V roku 2017 79% Vietnamcov prehlásilo, že motorku využívajú pravidelne.[6] S 45 miliónmi registrovaných motoriek na 95 miliónov obyvateľov patrí Vietnam ku krajinám s najväčším počtom vlastníctva motoriek na svete [7] a k štvrtému najväčšiemu trhu s predajmi motoriek po Číne, Indii a Indonézii.[7] 87% vietnamských domácností vlastní motorku, v čom Vietnam pokorilo len Thajsko.[8]

V posledných rokoch sa vláda snaží obmedziť počet motoriek, aby znížila množstvo dopravných zápch.[7]

Autá

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 boli zaregistrované 2 milióny áut.[9]

Ceny áut sú vysoké kvôli clám na dovoz a takisto dani pri predaji, čo z Vietnamu robí jednu z najdrahších krajín na kúpu auta. Dane môžu cenu auta zdvojnásobiť, či dokonca strojnásobiť.[10] V 2016 stál Lexus LS 7,3 miliárd dongov[11] a Toyota Innova okolo 850 miliónov dongov.[12] Napriek tomu sa nárast predaja áut zvyšuje každým rokom v dvojmiestnych číslach.[13]

Vodná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Trajekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina trajektových spojení bola nahradená mostami, no trajekty stále fungujú pre vozidlá, ktoré nemajú povolený prístup na rýchlostné cesty.

Zoznam niektorých trajektových spojení vo Vietname:

  • trajekt Cat Lai medzi Hočiminovým Mestom a Long Thanh, križujúc rieku Dong Nai
  • medzi Hočiminovým Mestom a Vung Tau premáva vysokorýchlostný osobný trajekt.

Prístavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Letecká doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitosť leteckej dopravy rapídne rastie. Linka medzi Hanojom a Hočiminovým Mestom je od roku 2016 7. najvyťaženejšou linkou na svete.[17][18][19] V roku 2017 sa na nej prepravilo 6 769 823 pasažierov.[19]

Letiská

[upraviť | upraviť zdroj]

Vietnam má 37 civilných letísk, vrátane 3 medzinárodných. Medzi ne patria: Noi Bai International Airport v Hanoji, Da Nang v Da Nang a letisko Tan Son Nhat v Hočiminovom Meste. Tan Son Nhat je najväčšie. V roku 2017 odbavilo 62 miliónov pasažierov, čo bolo 19% zvýšenie oproti roku 2016.[20] Vietnamské aerolínie (Vietnam Airlines) lietajú na 79 medzinárodných letísk[21] a majú letku pozostávajúcu z 83 lietadiel.[22] Druhým najväčším domácim dopravcom je VietJet Air, ktorého letka pozostáva zo 47 lietadiel.[23]

Civilné letiská

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolu: 37
  • Letiská s vzletovovou a pristávaciou dráhou nad 3 047 m: 9
  • Letiská s vzletovovou a pristávaciou dráhou od 2 438 do 3 047 m: 6
  • Letiská s vzletovovou a pristávaciou dráhou od 1 524 do 2 437 m: 13
  • Letiská s vzletovovou a pristávaciou dráhou od 914 do 1 523 m: 9

Heliporty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolu: 1

Železničná doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Železničná sieť vo Vietname

Vietnamská železničná sieť meria 2 600 kilometrov,[24][25] z toho 1 726 kilometrov tvorí jednokoľajná trať z Hanoja do Hočiminovho Mesta.[26] Rozchod koľají vo Vietname je prevažne 1 000 mm, aj keď niektoré trate využívajú normálny rozchod 1 435 mm. Na niektorých tratiach sú rozchody zmiešané. Na vietnamskej železnici sa nachádza 278 staníc, väčšina na trati medzi Hanojom a Hočiminovým Mestom.[24] Vlastníkom a prevádzkovateľom železníc sú štátom vlastnené Vietnamské dráhy. Tie riadia dcérske spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výstavbou, komunikáciou, výcvikom a inými činnosťami spojenými s údržbou železníc.[27][28][29]

Celkový stav železničnej infraštruktúry vo Vietname je zlý až akceptovateľný; väčšina siete potrebuje renováciu a modernizáciu. Opravy, ktoré boli vykonané, boli len dočasnou náhradou škôd po vojne. Spoločný japonsko-vietnamský tím zistil, že nevyhovujúci stav železníc je základnou príčinou železničných nehôd, medzi ktoré najčastejšie patrí stret vlaku s autom alebo osobou, hlavne na ilegálnych železničných priecestiach. Ako bežnú príčinu nehôd bolo tiež identifikované zlyhanie znížiť rýchlosť.[29]

Medzinárodné trate

[upraviť | upraviť zdroj]

Čínska ľudová republika

[upraviť | upraviť zdroj]

Vietnam s Čínou spájajú dve železnice: západná železnica z Haiphongu do Kunmingu a východná železnica z Hanoja do Nanningu. Železnica do Kunmingu má metrový rozchod a je jedinou svojho typu v Číne. Zosuvy pôdy na trati spôsobovali výrazne meškania.[30] Železničná prevádzka na čínskej strane je od roku 2005, kedy záplavy a zosuvy pôdy spôsobili vážne poškodenie trate, pozastavená.[31]

Kambodža a Laos

[upraviť | upraviť zdroj]

Do Kambodže a Laosu momentálne nevedú žiadne železničné spojenia. Ako časť plánu Združenia národov juhovýchodnej Ázie sa však stavajú dve nové trate, jedna vetva bude prepájať Hočiminovo Mesto s hlavným mestom Kambodže Phnom Penh a druhá sa z Thakheku v Laose napojí na trať prepájajúcu Hanoj a Hočiminovo Mesto.

Vysokorýchlostné železnice

[upraviť | upraviť zdroj]
Metro v Hanoji vo výstavbe

Národna železničná spoločnosť Vietnamské dráhy navrhla vysokorýchlostnú linku medzi Hanojom a Hočiminovým Mestom, ktorá by jazdila rýchlosťou 300 km/h. Využiť sa mala japonská technológia Šinkansen a po dokončení by cesta trvala menej ako 6 hodín, pri porovnaní s 30 hodinami po súčasnej železnici.[32] Vietnamský premiér Nguyễn Tấn Dũng pôvodne nastavil ambiciózny cieľ a súhlasil s dokončením 1 630 kilometrov trate do roku 2013. 70% financií (na začiatku odhadovaných na 3 miliárd amerických dolárov) malo prísť z japonskej oficiálnej rozvojovej pomoci a ostávajúcich 30% cez úvery.[32] Neskoršie správy zvýšili očakávané výdavky na 56 miliárd amerických dolárov (skoro 60% HDP Vietnamu v roku 2009) pri dátume dokončenia v polovici tridsiatych rokov 21. storočia. 19. júna 2010 bol tento návrh po mesiaci rokovaní Vietnamským parlamentom pre vysoké náklady odmietnutý. Poslanci si vyžiadali ďalšie štúdie o projekte.[33]

Metro

[upraviť | upraviť zdroj]

Metro sa stavia v dvoch najväčších mestách Vietnamu, v Hanoji a v Hočiminovom Meste.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b PRESENTATION TO FOREIGN INVESTORS [online]. Ministerstvo dopravy Vietnamu, 2015, [cit. 2018-11-05]. S. 1. (súbor vo formáte DOC). Dostupné online. Archivované 2018-11-05 z originálu. (po anglicky)
  2. ↑ ZAKEN, Ministerie van Buitenlandse. Transport and logistics in Vietnam [online]. www.netherlandsworldwide.nl, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ Đường cao tốc HLD | VECE [online]. www.vece.com.vn, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po vietnamsky)
  4. ↑ Motorbikes entering expressways in Vietnam could be confiscated - Tuoi Tre News [online]. tuoitrenews.vn, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Urban Public Transportation in Viet Nam" [online]. Research Institute for Development and Finance Japan Bank for International Cooperation, december 1999, [cit. 2018-11-05]. súbor PDF. Dostupné online.
  6. ↑ The Top 5 Cycling & Motorcycling Countries in the World - Dalia Research. Dalia Research, 2017-05-23. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. Archivované 2019-04-28 z originálu. (po anglicky)
  7. ↑ a b c VNEXPRESS. Vietnam remains kingdom of motorbikes as sales rev up in 2016 - VnExpress International. VnExpress International – Latest news, business, travel and analysis from Vietnam. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  8. ↑ Motorcycle ownership by household - by country 2014 | Statistic [online]. Statista, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Passenger cars in use - Vietnam 2006-2015 | Statistic [online]. Statista, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ 90% of buyers in Hanoi, HCMC cannot afford new cars: automaker - Tuoi Tre News [online]. tuoitrenews.vn, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Car Taxes in Vietnam Are Going up Again. Saigoneer, 2016-05-10. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  12. ↑ TẠO., "Tỏa Sáng Thương Hiệu, Đỉnh Điểm Thành Công" - Đam mê nghệ thuật thiết kế sáng. price toyota innova [online]. www.toyotatancang.com.vn, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. Archivované 2019-08-03 z originálu.
  13. ↑ DAVIS, Brett. Vietnam Gets Behind The Wheel As Car Ownership Soars. Forbes. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  14. ↑ Ocean freight to Vietnam | iContainers [online]. iContainers, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ a b Đà Nẵng Port handles first tonne of cargo in 2017. vietnamnews.vn. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  16. ↑ a b VIETNAMPICTORIAL.COM. Da Nang Port handles first cargo batch of 2018. vietnampictorial. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  17. ↑ VNEXPRESS. Hanoi-Saigon is world’s seventh busiest air route - VnExpress International. VnExpress International – Latest news, business, travel and analysis from Vietnam. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  18. ↑ VNEXPRESS. Saigon-Hanoi ranks 7th among world's busiest air routes - VnExpress International. VnExpress International – Latest news, business, travel and analysis from Vietnam. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  19. ↑ a b World's most popular air journey revealed. CNN Travel, 2018-09-13. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  20. ↑ TITC. Passengers via Tan Son Nhat airport to rise 25 percent during Tet [online]. Tổng cục Du lịch Việt Nam, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. ↑ https://www.vietnamairlines.com/sk/en/customer-supports/worldwide-branches. Vietnam Airlines. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  22. ↑ Vietnam Airlines Fleet Details and History [online]. www.planespotters.net, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. ↑ vietjetairs-fleet-and-type-of-aircraft - our-fleet - VietJetAir.com - Enjoy Flying! [online]. vietjetair.com, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online.
  24. ↑ a b A.S., Petit Press. Ako sa cestuje vo vietnamskom vlaku alebo ako si kúpiť lístok. blog.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-05].
  25. ↑ Doprava ve Vietnamu. MAHALO.cz. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po česky)
  26. ↑ Vietnam North-South Express Train [online]. www.vietnamonline.com, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  27. ↑ Proposed Loan and Administration of Loan from Agence Française de Développement [online]. november 2006, [cit. 2018-11-05]. súbor PDF. Dostupné online. Archivované 2011-06-07 z originálu.
  28. ↑ Infrastructure maintenace and construction [online]. Vietnam Railways, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. Archivované 2010-04-14 z originálu.
  29. ↑ a b Hanoi-Ho Chi Minh City Railway Bridge Rehabilitation Project [online]. Japan International Cooperation Agency, 2007, [cit. 2018-11-05]. súbor PDF. Dostupné online.
  30. ↑ ARNOLD, Wayne. This Train Beats Walking (Sometimes). New York Times. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  31. ↑ 856012,ZCLOUD_ERIC. 滇越铁路徒步第一程（昆明——宜良）,滇越铁路自助游攻略 - 马蜂窝 [online]. www.mafengwo.cn, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. Archivované 2012-12-30 z originálu. (po čínsky)
  32. ↑ a b High-speed train planned for Vietnam - Business - International Herald Tribune. New York Times. Dostupné online [cit. 2018-11-05]. (po anglicky)
  33. ↑ National Assembly rejects express railway project [online]. VietNamNet, 2010-06-21, [cit. 2018-11-05]. Dostupné online. Archivované 2010-06-28 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Transport in Vietnam na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doprava_vo_Vietname&oldid=7701380“